Sprievodca po svete

Kam nabudúce do Chorvátska? Do Slovinska!

Celé detstvo sme s našimi chodievali do Chorvátska a prechádzali sme tým známym kúskom diaľnice Slovinska na urýchlenie cesty, väčšinou niekam k Zadaru. Vždy som preto považoval Slovinsko za čisto tranzitnú záležitosť. Miesto, ktoré je svojím názvom príliš podobné domovu na to, aby ma lákalo na nejakú špeci návštevu.

Kde-tu som ale zachytil, že niekto predsa len v Slovinsku bol a nikomu sa z toho nezrútil svet. Preto som si podobný výlet naplánoval aj ja. Vlastne…

Prd. Nič som nenaplánoval, ledva som vedel, kedy a kam idem. Oslovili ma kamaráti, nech sa pridám k nim do auta. Taká júlová oddychovka, streda-nedeľa. Nuž, čoby som nešiel.

Čo som teda zistil o Slovinsku za päť dní?

Táto krajina nie je pre bylinožravcov

Vegetarián, zostaň doma a polievaj bylinky na balkóne. Slovinská príroda dáva predpoklad k výrazne mäsitej strave. Pleskavicu, burek, klobásu, čevapčiči či konský burger (aj veľkosťou, aj druhom mäsa) môžeš predbehnúť predjedlom v podobe skvelej hubovej polievky, ktorú som mal snáď každý deň a mali ju úplne všade.

Po pár dňoch som mal pocit, že mi z tela vyrastú ďalšie zmutované bravčové končatiny, pretože mäso na raňajky, mäso na obed a mäso na večeru je už naozaj trochu dosť.

Slovinské jedlo

Ľubľana (nie) je na deň

Boli sme asi dva kilometre pred cieľom, no ešte stále sme prechádzali okolo polí a mesto bolo v nedohľadne. Keď sa ti Bratislava zdá malá, Ľubľana bude len taká väčšia dedina. Síce malé, no príjemné a romantické centrum mesta vzdialene pripomína Benátky (disclaimer: nikdy som v Benátkach nebol).

IMG_2185

Samostatným odstavcom nielen tohto textu, ale aj celej Ľubľany, je Metelková ulica, oficiálne povedané Autonómne kutúrne centrum Metelkova City. Bývalé juhoslovanské kasárne v roku 1993 squattli všelijakí nezávislí ľudia a otvorili si tam svoje galérie, bary a diskotéky, kde sa vo vzduchu miešajú najrôznejšie hudobné štýly, pije sa hnusné slovinské pivo Union, ktoré sa úderom druhej hodiny nočnej zázračne zmení na GinTonic. Chvíľami má človek pocit, že je kdekoľvek, len nie 10 minút peši od centra vláčnej Ľubľany. Metelková je oáza slobodného myslenia (a konania), na ploche o veľkosti futbalového ihriska uprostred tichého mestečka sa vraj funguje každý deň až do svitania.

Cenu za najlepší aktívny relax vyhráva…

Jazero Bled! Tak trochu mi pripomínalo rakúsky vidiek. Perfektne upravené ulice, bezchybné služby a rozprávkové pohľady na jediný slovinský ostrov v strede jazera sľubujú zážitok na úrovni, vhodný pre kohokoľvek.

Jazero Bled, Slovinsko

Po dvoch náročnejších večeroch v Ľubľane bol Bled to najlepšie, čo nás mohlo stretnúť. Namiesto plechovky piva som v ruke držal mobil so zapnutým Runkeeperom, aby som sa už o siedmej ráno zdravil s ostatnými bežcami na príjemnej 6-kilometrovej štreke okolo jazera. Namiesto ikstého gintonicu z Metelkovej som bol zrazu oblečený v kompletnej neoprénovej výbave a skákal som zo šesťmetrovej výšky do vody, o ktorej hĺbke som nič netušil.

Jazero Bled, Slovinsko

Tie skoky, to myslím vážne. Až do príchodu do Slovinska som si myslel, že nás čaká kajaking – plavba kajakom po nejakej polomŕtvej rieke, kde sa akurát poriadne spálim. Ó, ako som sa mýlil. Mali sme totiž naplánovaný kaňoning, teda adrenalínový zostup lesným kaňonom. Full neoprénová výbava, istenie a kúsok odvahy a už ti nič nebráni k tomu, aby si sa na chvíľu cítil ako kríženec Indiana Jonesa a Lary Croft. Pozri video.

A kde sa po náročnom aktívnom dni dobre vyspíš? Na pobreží jazera sa býva luxusne a draho, pre smrteľníkov odporúčam napríklad Jazz Hostel, ktorý leží asi pol kilometra od brehu jazera. Chlapík z recepcie a jeho šéf (a.k.a. manželka) každý rok po sezóne odchádzajú na zimu do Afriky. Takéto plány som rád podporil aj svojimi pár eurami.

Bled 2.0: Bohinjské jazero

Čo nenájdeš na Blede, nájdeš na Bohijnskom jazere: autentickejšie pobrežie menej poznačené turizmom, vysoké hory týčiace sa priamo nad jazerom a dokonca aj výhľad na najvyšší vrch Slovinska, Triglav (2 864 m. n. m.). Jazero sa nachádza asi pol hodinu cesty autom od Bledu. Voda je studenšia, zážitok z kúpania je väčší a keby som mal karavan, oscilujem medzi Bohinjským jazerom a Bledom celé leto (nemáte niekto predať karavan?).

IMG_2256

Bonus: prekvapenie vodiča

Janči je skvelý vodič, až taký, že nám všetkým pripravil prekvapenie. Vodopád! Ale nie obyčajný. Cestou domov nám ukázal Slap Peričnik – vodopád, poza ktorým sa dá prechádzať priamo pod skalným previsom, akoby sa nechumelilo! Z obyčajného vodopádu, ktorých človek videl v živote už neviemkoľko, sa stal naozajstný zážitok. Zober si dáždnik, trochu tam zateká.

Vodopád Slap Peričnik

Bonus 2: koniec sladký, všetko sladké

A aby som nevychálil iba Jančiho, jeden tip dostaneš aj odomňa. V okolí Bledu vznikol v polke minulého storočia tradičný bledský krémeš, Kremna rezina. Je ako z neba! Neželaj si ma, keď ho neochutnáš. Keď sa ti podarí vychytať k nemu dobrú kávu… robíš chybu. Pretože najlepšie chutí s veľkým Laškom. Nazdravie a dobrú chuť.

Slovinsko, kde si doteraz bolo?

Kremna Rezina Bled

Svoj krémeš som zjedol ešte predtým, ako som si ho stihol odfotiť, takže toto je obrázok, ktorý som našiel na tomto blogu.

Fotogaléria zo Slovinska

Prepáč, tentokrát je to len iPhonom.

Theme by Anders Norén