Prečo by ktokoľvek šiel na Haiti? Pre toto

Haiti, to je niekde v Afrike?

Ani nie. Vlastne ide o smutnekrásnu karibskú krajinu, ktorá zdieľa ostrov s turisticky obľúbenou Dominikánskou republikou. A to je hneď môj prvý cestovateľský tip – keby si plánoval návštevu Haiti (čo by si určite mal), prileť do Santo Dominga a vydaj sa autobusom na poldennú jazdu cestami (aj necestami) z Dominikánskej republiky do mesta Port au Prince (PAP), metropoly Haiti.

Potláčam úškrn pri označení PAP za metropolu a radšej ti idem povedať, prečo by si mal Haiti posunúť vyššie vo svojom cestovateľskom wishliste. Teda, ak chceš zažiť niečo, čo si navždy zapamätáš.

Haiti, to sú ľudia a ulica

Karibik tvorí vyše sedemtisíc ostrovov a 28 národov. Myslím, že žiaden nie je rovnaký. Ešte pred príchodom sa mi zdalo, že duch ulice na Haiti bude azda najviac pripomínať Jamajku. Opak bol pravdou. Všetko negatívne z Jamajky (viac tu) zrazu zmizlo. Už moja úplne prvá haitská skúsenosť po prílete z Kingstonu hovorí za všetko: po opustení letiskovej haly a prejdení na druhú stranu cesty ma akýsi chlapec zavolal na „parkovisko“ – priestor schovaný za murovaným plotom. Nevedel som presne, čo tam nájdem, no šiel som za ním. Prvé štyri sekundy mi nebolo všetko jedno, ale keď som vošiel, vedel som, že som dobre.

Parkovisko bol v skutočnosti živý trh plný ľudí. Predávali „hgfgslos“ (rozumej čokoľvek od jednej topánky po zauzlené staré káble). Niekoľko žien varilo povedzmeže chutne vyzerajúce jedlo. Haitská babička ma usadila na svoju plastovú stoličku, dala mi vodu do ruky, na čo som jej naznačil, že toto považujem skôr za pivnú chvíľu. Vymenila fľašu za baňatú tretinkovú fľašku piva Prestige (aj ty miluješ iróniu?), dostala dolár a jej okamžitá spokojnosť sa dala porovnať akurát s tou mojou.

Odvtedy som vedel, že bude dobre. Usmieval som sa na ľudí len tak, z ničoho nič (predstavte si také správanie doma), a vždy mi úsmev vrátili. Akoby sa báli, že mi z Jamajky už žiadny ďalší neostal.

Od prvej sekundy žiješ ako lokál

Množstvo miest na svete má historické centrá a pamiatky, okolo ktorých sa sústreďujú turisti a všetky služby sú zamerané na nich. Reštaurácie, prehliadky, múzeá. Nič také v Port au Prince nenájdeš. Najväčšiu pamiatku mesta a jednu z najväčších pamiatok celého Haiti (katedrálu Notre Dame) zničilo zemetrasenie a okolo nej už nie je park, ale slum. Nedá sa presne povedať, čo je centrum mesta, reštaurácií je ako šafranu a sú ďaleko od seba.

A to je super. Namiesto obdivovania toho, čo si domáci už ani nevšimnú, sa okamžite staneš súčasťou pouličného života. Prechádzaš sa pomedzi obrovské trhy, kde nepredávajú magnetky, ale zubné pasty. Jedlo nakupuješ za pár drobných zo stánku, ktorý sa na svojom mieste zázračne objaví každý večer. Pri západe slnka sedíš v parku a popíjaš pivo s desiatkami vysmiatych Haiťanov, medzi ktorými svietiš so svojou európskou belobou asi ako vanilková zmrzlina v kope uhlia. Po zotmení si zvykáš na tmu, pretože elektriny nikde v meste nie je nazvyš.

Nie je to ľahké, ale pod spoteným spáleným ksichtom si šťastný.
Nedovolenkuješ, ale cestuješ.

10 praktických informácií z Haiti

(alebo skôr z Port au Prince)

Aby to nebolo iba o zasnených spomienkach, pridávam desať ozajstných haitských tipov (a topov):

1. Všetko je veľmi lacné, ak žiješ ako domáci. Reštaurácie sú drahšie ako na Slovensku, pretože ich je málinko.
2. Viac peňazí minieš na hotel (chýbajú hostely a akékoľvek iné backpackerské možnosti) a na presuny po krajine. Oboje sa môže pohybovať v desiatkach dolárov za deň.
3. Ak vieš po francúzsky, Haiti bude pre teba brnkačka (dóbre, brnkačka to nebude asi pre nikoho, ale pôjde to o niečo ľahšie). S angličtinou je u bežných ľudí problém. Našťastie, úsmev je medzinárodné gesto a s ním dôjdeš na Haiti celkom ďaleko.
4. Ale ani s úsmevom nedôjdeš úplne všade – vlastne ani mimo hlavného mesta Port au Prince. Akékoľvek presuny mimo hlavného mesta si radšej naplánuj pár dní vopred, aby si nedopadol ako ja. Oslov niektorú cestovnú agentúru e-mailom alebo telefonicky (tu angličtina našťastie funguje) a dohodni sa na ceste ešte predtým, ako ťa pohltí haitské teplo, cestovná únava a ďalšie premenné (mňa napríklad pohltila exemplárna nevoľnosť, horúčka a iné srandy), ktoré ťa paralyzujú od schopnosti doriešiť vec, keď prídeš.
5. Nespoliehaj sa na adresy, ktoré nájdeš na internete. Veľa biznisov sa kvôli následkom zemetrasenia presťahovalo ďalej od centra mesta a info na webe neaktualizovali.
6. Najvýhodnejšia doprava po meste je na moto taxi. Ako nájsť moto taxi? Zastav prvú motorku, ktorú uvidíš a nesedí na nej päť ľudí. To je tvoj moto taxi. Jazda bude v kopcovitom teréne Port au Prince všeličo, len nie pohodlná. Užívaj.
7. Obyčajnosti ako ranná káva môžu byť problém. Kávu som hľadal celé jedno doobedie, až kým som si nedal päťdolárové kapučíno v päťhviezdičkovom Mariotte. U nás by som ho vylial, tam chutilo nenormálne božsky.
8. Keď pôjdeš na Haiti po zemi z Dominikánskej republiky, čo dáva asi najväčšiu logiku, počítaj s divočinou na hraničnom prechode. Batožinu ti uprostred prašnej cesty nešetrne prehľadá niečoakovojak, každý, kto ti bude chcieť v dosť hektickej atmosfére pomôcť, ťa bude chcieť odrbať. S nikým nekomunikuj a drž sa skupiny z tvojho autobusu.
9. Stáli čitatelia už určite čakajú na informáciu o miestnych internetoch! Poďme na to: internet na Haiti nie je totálna strata času, komplikujú ho len večerné výpadky prúdu. Spomeň si na mňa, keď budeš potrebovať stiahnuť 100 MB súbor a už siedmy raz vypadne prúd pri 95 MB.
10. Aby si vedel absorbovať Haiti tým správnym spôsobom, potrebuješ trošku kultúrneho a ekonomického porozumenia. Haiti je stále otrasené zo zemetrasenia spred pár rokov. Stopy po ňom sú takmer na každom rohu. To, čo uvidíš, bude málokedy pekné v tom pravom zmysle slova. Ale neuvidíš to nikde inde. Veď pozri fotogalériu.

Moja fotogaléria Haiti