Keď som odchádzal napríklad do Mjanmarska, moja predstava o krajine a o ľuďoch bola veľmi hmlistá. Bývalú Barmu som nepoznal viac ako z jednej hodiny dejepisu a troch-štyroch článkov v novinách za posledný rok.
Čína je opačný extrém. Jedna z najväčších krajín sveta v každom z nás vzbudí jasné predstavy. Všetci sme videli Číňanov, milujeme čínske jedlo a doma u mnohých z nás to vyzerá ako v showroome čínskej továrne na elektroniku.
Aj preto som do Číny odchádzal oveľa silnejšie ovplyvnený stereotypmi ako v prípade iných krajín. Realita sa však niekedy ani trochu nepodobala na očakávania.
Čína, to je „Made in China“
Myslel som si: Keď si predstavím nekvalitný produkt, automaticky mi niekde v hlave zasvieti nápis „Made in China“. Prirodzene som očakával, že Čína a Číňania budú hlavnými ambasádormi svojho lacného tovaru. Na ulici si určite kúpim aj najnovší iPhone 12 so softvérom z Nokie 3310.
Videl som: Pravdou je, že som doteraz nikde nevidel takú koncentráciu high-endových obchodov svetových módnych a technologických značiek ako v čínskych mestách (dobre, ešte som nebol v USA).
Ako teda vyzerá moderný Číňan?
- Na sebe má kvalitné oblečenie, kvôli ktorému sa vo svojom vyťahanom backpackerskom tričku trošku hanbím,
- v jednej ruke sa mu leskne pluskový iPhone (ten skutočný) s otvoreným čínskym klonom Facebooku. Niečo horlivo vypisuje alebo lajkuje fotky rad radom,
- v druhej ruke drží grande cappuccino zo Starbucksu.
Aj to je čínsky komunizmus.
Čína, to bude určite poriadny chaos
Myslel som si: Neexistuje, aby akýkoľvek silný štátny aparát dokázal zvládnuť takú masu ľudí na takom obrovskom priestore. Krajina bude preto veľmi dezorganizovaná a nekonečný dav ľudí spôsobí chaos, z ktorého mi seriózne prepne už po pár dňoch hodinách.
Videl som: Neverím, že sa nejaký Číňan vo svojej krajine vôbec dokáže stratiť. Či už na stanici, v okolí národných pamiatok, ale aj na obyčajnej ulici: všade sa nachádza niekto, kto presne reguluje premávku ľudských tiel.
Je to človek oblečený v uniforme, ktorý na ľudí bez prestávky pokrikuje cez megafón. Hovorí, kde sa postaviť, prikazuje, čo robiť a zakazuje, čo nerobiť.
Akýkoľvek dlhý rad ľudí, do ktorého by si sa u nás radšej ani nepostavil (na vstupenky, na vlak, na hamburger…), ubúda v Číne rýchlosťou blesku. Poriadok musí byť – a je.
Pes na obed, šváb na večeru
Myslel som si: Matematika nepustí. Vyše 1,3 miliardy ľudí potrebuje jesť päťkrát denne. Kvalitné a chutné jedlo bude preto určite predražené. Lacné budú iba jednoduché suroviny obohatené o hmyz, obojživelníky, kuracie nohy alebo iné (ne)pochutiny. Keď si nedám pozor, náš pes sa na mňa už nikdy nepozrie tak ako predtým.
Videl som: Pre udržanie mieru v diskusii uvádzam, že vyššie napísané som si nikdy na 100 % nemyslel. Ale stretol som sa s podobnou stereotypizáciou Číňanov od známych. Pravdou je, že chutné a chuťovo kompatibilné jedlo s európskym žalúdkom si ťa nájde skôr, ako ho začneš hľadať ty.
Áno, jedálníček mnohých Číňanov pozostáva aj z prasacích rypákov a čili kuracích paprčiek. To je však len malá časť nekonečných gastrononických možností. Oveľa pravdepodobnejšie je, že na ulici natrafíš na mäsové knedlíky alebo rezance tisícich chutí.
Je toto ozajstná Čína?
A čo ja viem. Po mesiaci si netrúfam na všeobecné závery, ale prešiel som päť provincií, päť veľkomiest a jedno menšie mesto, kde sa vyššie napísané vždy potvrdilo. Najmä mladí Číňania, to už nie sú ľudia z inej kultúrnej galaxie. Vyzerajú ako my, správajú sa ako my a… na rozdiel od nás, oni majú k dispozícii neobmedzený prísun tých dokonalých parených mäsových knedlíkov.
Čo to znamená? Myslím si, že moderná Čína sa na západný svet dávno dotiahla a môže ho predbehnúť, kedykoľvek bude chcieť. Ona sa však chce najmä podobať.