Mjanmarskú obsluhu v podnikoch sme najprv nepochopili.
Predstavte si, že vám prinesú druhé pivo a prázdny pohár spred vás neodnesú. Alebo dojete, odložíte tanier a ten tanier zostane na stole ešte hodinu. Až kým neodídete.
Sú tak leniví a neschopní, že nedokážu ani spratať zo stola?
V skutočnosti je to naschvál a dôvod je primitívny. Zo stola nič neodnesú, aby pri platení vedeli, čo ste konzumovali. Nikam si nič nepíšu.
Keď poviete, že zaplatíte, pohľad im spadne na váš stôl a začína sa matematika. Keď si nepamätajú, čo bolo v prázdnom tanieri, opýtajú sa.
Počas výletu v Barme sme s chalanmi tento systém podrobili slovenskej skúške. Poobede sme stretli Rada, Slováka, ktorý sa tu zastavil medzi Thajskom a Filipínami. A začalo sa pivovať.
Chceli sme vypiť toľko pív, aby buď:
- museli poháre poodnášať, lebo by už nemali do čoho čapovať,
- alebo by ich museli odniesť preto, že už na stole nezostalo voľné miesto.
Po dvoch hodinách nám nosili nové pivá v pohároch, ktoré pamätali dávny britský kolonializmus. Ale prvý cieľ sme nesplnili a čisté poháre stále prichádzali.
Zaplniť stôl sa nám ale podarilo (veď motivácia bola vysoká). Keď sme čakali, čo sa stane, majiteľka reštaurácie sa nenechala vyviesť z miery a vymyslela zlepšovák.
Stôl vedľa nás vyhradila len pre naše pivá a preniesla naň všetky prázdne poháre.
Bolo ich tridsaťdva.